Pod oknom … stojím a básne tvorím

Už nepíšem , už nemám prečo.

Už ani neviem, či mám vôbec chuť.

Končí sa jedna etapa mojich veršov,

hádam sa poberiem inou cestou.

Boli to roky plné radosti,

mal som i hlavu plnú starostí.

Je koniec týmto pekným dňom,

keď som bol spútaný mojím snom.

Mal som srdce plné slov,

ako som chcel byť iba s ňou.

Ale i moje srdce je len sval,

unaví sa a rád by chvíľu spal.

Veľa strán som zapísal,

svoju lásku opísal.

Už nechcem, už to nie je v mojich silách,

láska asi slabšie prúdi v mojich žilách.

Je záver, zbohom, dovidenia,

necítim žiaľ z previnenia.

Už sa neotočím, neobzriem,

niekde inde sa poberiem.

Ešte neviem, kde ma vietor zaveje,

možno dá mi kúsok nádeje.

Nádej v lásku, niečo nové,

ja viem, ľahko sa mi to teraz povie.

Slov už bolo teda dosť

i mlčať chvíľu je vraj cnosť.

Stíchnem teda na istý čas,

no verím, že sa vrátim raz.