Myšlienka. Jediná náhodne vyslovená myšlienka vás dokáže tak zaujať, že ju máte celé dni v hlave. Myšlienka na púť. Ísť niekde pešo a toľké kilometre.
Zaujímavé je, že ako vám vôbec dokáže napadnúť myšlienka na niečo také, ako pešia púť do Santiaga de Compostela. V momente keď sa ma niekto spýtal na to ako to so mnou vyzerá v oblasti partnerstva. Či už som si našiel nejaké spriaznené dievča. Spriaznené dievča som našiel už pred niekoľkými rokmi, aj keď nám to vtedy nevyšlo a sám som v danom momente nevedel, či po uplynutí istého času to má ešte nejakú šancu. Hoc som v šancu ešte dúfal a vedel som, že ju stále milujem. Vlastne som to radšej ani nerozoberal a ani som nikoho nemenoval, hoc si myslím, že všetci pri stole pravdepodobne vedeli o kom je reč. Pri tejto téme som spomenul, ako v poslednom čase často chodím na hory a aký pokojný, dobre naladený, s množstvom pozitívnej energie sa z nich vraciam. Tiež ako na horách dokážem prísť na úplne iné myšlienky. No a tu padla s úst jedného človeka, ináč nášho bývalého pána farára/dekana/, myšlienka púte. V chápaní toho, že na takej púti dokáže človek sám a v tichu prísť k úplne inému zmýšľaniu. Napr. taká pešia púť do Santiaga de Compostela je na to tiež vhodná.
A od daného okamihu mi po rozume chodí práve myšlienka, žeby som sa vydal na túto spomínanú púť. Denno-denne premýšľam nad tým, ako a kedy by som sa tam mohol vybrať. Aj keď by som možno na nejaký ten čas pravdepodobne stratil kontakt s mojim okolím, no určite by sa to všetko potom stonásobne zúročilo.
Všetko sa začína v tichosti. V tichu, v ktorom sa vám prihovára samotný Boh. A mňa ponára Boh do ticha. Ticha, v ktorom sa mi prihovára. Ticha, v ktorom mi dáva čas premýšľať. Ticha, v ktorom mi pomáha hľadať riešenia. Ticha, v ktorom mi odhaľuje svoje tajomstvá. Ticha, v ktorom mi ukazuje cestu. A priznám sa, že to ticho mi imponuje. Čoraz častejšie vyhľadávam priestor na stíšenie sa a keď nemusím rozprávať, tak zotrvávam v tichu a proste si vychutnávam všetko, čo prináša.
Teraz tak premýšľam,že keď mi v týchto chvíľach ticha Boh odhaľuje toľké veci, tak o čo viac a aké veľké tajomstvá a myšlienky by mi Boh odhalil počas zhruba dvojmesačnej púte do Santiaga de Compostela. Za dva mesiace putovania prevažne v tichu a samote, by mi dokázal utriediť myšlienky, dal by mi odpovede na množstvo mojich otázok. Dal by mi nahliadnuť do podstaty môjho bytia, do môjho najhlbšieho vnútra, odkiaľ by nechal vyplávať všetko, čo ma ťaží, všetko čo ma robí neschopným konať. A v neposlednom rade by formoval môj vzťah s Ním. Posilnením tohto vzťahu by som mohol formovať moje vzťahy s ľuďmi na ktorých mi záleží i s tými, ktorých mi pošle do cesty.
Kedy sa na túto púť vydám neviem povedať, aj keď by som nerád strácal čas kým ho mám. No viem, že Boh ma utvrdzuje v tejto myšlienke a jedného dňa, keď On uzná za vhodné, obujem si túlavé topánky, nasadím kapsu, chopím sa palice pútnika a vykročím v ústrety spoznávania seba samého a hľadania mojej cesty.
Celá debata | RSS tejto debaty