Prepáč, ale nie.

8. februára 2014, Lukáš Kovalčík, básne

Jediná, čo ľúbiť som ju smel,

s ktorou navždy byť som chcel,

stratila sa kdesi vo svete veľkom,

vykročila svojou cestou sama celkom.

 

Jediná, čo dala šancu našej láske,

už dlho hľadá inde šťastie.

Teraz o nej skoro nič už neviem,

sám sa týmto svetom deriem.

 

Nenašla sa taká ako bola ona,

bola ako sladká vôňa.

Nenašla sa už žiadna iná,

čo by bola až tak môjmu srdcu milá.

 

Zažívam už len samé nie a nie

a za ňou sa mi potom viacej cnie.

Samé odmietnutie ma už len stretá.

„Prepáč, ale nie.“ Tak nejako znie tá veta.

 

Už nemám chuť spraviť niečo viac,

nedám už si lásku nikdy vziať.

Už nemám chuť ďalej hľadať,

budem už len žiť a čakať.