Už nepíšem , už nemám prečo.
Už ani neviem, či mám vôbec chuť.
Končí sa jedna etapa mojich veršov,
hádam sa poberiem inou cestou.
Boli to roky plné radosti,
mal som i hlavu plnú starostí.
Je koniec týmto pekným dňom,
keď som bol spútaný mojím snom.
Mal som srdce plné slov,
ako som chcel byť iba s ňou.
Ale i moje srdce je len sval,
unaví sa a rád by chvíľu spal.
Veľa strán som zapísal,
svoju lásku opísal.
Už nechcem, už to nie je v mojich silách,
láska asi slabšie prúdi v mojich žilách.
Je záver, zbohom, dovidenia,
necítim žiaľ z previnenia.
Už sa neotočím, neobzriem,
niekde inde sa poberiem.
Ešte neviem, kde ma vietor zaveje,
možno dá mi kúsok nádeje.
Nádej v lásku, niečo nové,
ja viem, ľahko sa mi to teraz povie.
Slov už bolo teda dosť
i mlčať chvíľu je vraj cnosť.
Stíchnem teda na istý čas,
no verím, že sa vrátim raz.